Psychosomatika- Keď telo rozpráva to, čo duša nevie vysloviť

Psychosomatika sa skladá z dvoch slov- psyché- duša a soma- telo.
Ide o odbor, kde úzko súvisí telo a psychika, psychika ovplyvňuje telesné príznaky a telesné orgány sú pri tom v norme. Symptómy sa prejavujú na úrovni tela, ale môže ísť o potlačené pocity a dlhodobý stres.

Mňa ako všeobecného lekára navštívi takto až 30-50% pacientov s psychosomatickými ťažkosťami a ja ich musím odhaliť a aj citlivo odporučiť riešenie daného problému.

Ale ako je to možné, že sa psychika ukazuje telesnými príznakmi?

Predpokladá sa, že neriešené strachy, úzkosti, problémy z minulosti môžu viesť k zhoršeniu aj fyzického zdravia, buď sa zhoršia už existujúce ochorenia alebo prepuknú nové príznaky. Dlhodobý stres a prežité traumy sa ukladajú do nášho neurovegetatívneho systému , menia fungovanie nervového systému, imunitného systému aj endokrinného systému. Preto napr. pri dlhodobom strese vie žena stratiť menštruačný cyklus, kvôli dlhodobému stresu sa nám môže podlomiť imunita a veľa ďalšieho.

Či sa Vám prejaví psychosomatické ochorenie je vysoko individuálne, ja pozorujem v ordinácii, že to môže prísť až po rokoch od stresujúcej udalosti, respektíve, keď sa problémy nakopia tak, že sa sumujú a vytvoria potom fyzický problém, pretože psychika je nútená stále fungovať. Takýto človek chodí do práce, stará sa o seba a o rodinu, o poriadok v dome a navonok vyzerá, že žije normálny život. Avšak napätie, ktoré dlhoročne pociťuje vyvrcholí v psychosomatické ťažkosti, buď vo veľké bolesti v tele alebo opakované kolapsové stavy.

Psychosomatika je veľmi široká téma, symptómy sa môžu prejavovať na rôznych častiach tela, zvyčajne je dokonca pozorovateľné že aj v dvoch alebo troch orgánových systémoch naraz.

K definitívnej diagnóze, že ide o psychosomatické ochorenie príde až po dôkladných vyšetreniach, postupným vylučovaním, či sa nejedná o nejakú patológiu v tele. Niekedy to trvá dlhšie, niekedy menej. Avšak čo je najhoršie je, keď vylúčime jeden orgánový systém a pacient začne mať symptómy z iného orgánového systému, napríklad mal bolesti brucha, išiel na sono brucha, odbery boli v poriadku aj stolica, išiel na gastro, tam realizovaná aj gastrofibroskopia aj kolonoskopia s negat. Nálezom. Po vylúčení prestane bolesť brucha a prídu nové ťažkosti napríklad bolesti na hrudníku. Keď sa to takto opakuje a pacient je neskôr ubezpečenovaný, že patológia nebola nájdená, tak sú už len dve možnosti.

Prečo je ťažké prijať, žeby išlo o psychosomatické ochorenie?

Buď to prijme a začne rozmýšlať nad tým, že asi je to skutočne psychosomatického rázu alebo nechce prijať takúto možnosť, že by sa to mohlo stať práve jemu a bojuje proti tejto myšlienke ďalšími vyšetreniami, zobrazovacími metódami a toči sa v kruhu termínov u lekára, zúfalstva, nepochopenia z okolia a úzkosti. Z mojej skúsenosti je pre pacientov veľmi bolestivé priznať, žeby išlo o psychosomatické ochorenie, človek má pocit, že to mne sa nemôže stať, to sa stáva druhým, s labilnejšou psychikou, s pohnutejším detstvom alebo horšími traumatickými udalosťami. Avšak to nie je pravda, môže sa to stať hocikomu a aj spúšťač môže byť rozdielny a my lekári tu nie sme od toho, aby sme súdili, či človek prežil niečo vážne alebo menej vážne.

Pacienti často trpia stigmatizáciou, hanbia sa, nechcú nálepku psychosomatického pacienta. Avšak nikto im takú nálepku nedáva, je to prechodný stav, môže mať k tomu sklony, je dobré si to zvedomiť aj do budúcnosti, že sa viac prejavuje telesne než depresívne. Môže sa to stať hocikomu z nás, lekári nie sú výnimkou.

Psychosomatický pacient je často frustrovaný, nahnevaný na seba aj na systém, že mu nedokáže pomôcť, často počujem vetu: Už som bol na viacerých vyšetreniach, ale nič mi nenašli, nikto mi neverí, všade ma posielajú preč. Necítim sa dobre.
Nie je to tak, žeby som pacientovi neverila, len neviem upokojiť jeho túžbu po vyriešení stavu, lebo takýto stav chce čas.

Ak sa nezačne liečiť psychická príčina a pacient je v spleti vyšetrení ako je magnetická rezonancia, CT, fibroskopie a podobne, ide na vyšetrenia opakovane len k inému lekárovi, tak je to veľmi nákladné pre náš zdravotnícky systém.

Vedeli ste, že psychosomatikou môžu trpieť aj deti a zvieratá?

Samozrejme, ak majú akékoľvek príznaky pochodia najskôr vyšetrenia, či už sa jedná o gastrointestinálne ťažkosti ako bolesti brucha alebo hnačky, alebo sa môže jednať o bolesti hlavy, častú chorobnosť. Ak sa nepotvrdí nejaká patológia, je nutné potom pracovať s odborníkom, na pozadí môže byť šikana v škole, rozvod rodičov alebo sexuálne zneužívanie a veľa iných problémov.

Psychosomatikou môžu dokonca trpieť aj zvieratá, keď ich trápia nejaké zmeny v domácnosti, nový zvierací alebo ľudský spoločník v domácnosti a veľa ďalšieho.

Aká môže byť liečba psychosomatického ochorenia?

Prvé, ako je spomenuté vyššie, je uvedomenie si, že by mohlo ísť o psychosomatické ochorenie. A skúsiť nájsť príčinu, spúšťač, stresor. Niekedy keď sa rozprávam s ľuďmi ho vedia pomenovať pomerne skoro, rozvod, hádky o majetok so súrodencami, choroba dieťaťa, rozvod dieťaťa, úmrtie v rodine. Ak problémy nevie pacient pomenovať, tak môže pomôcť psychológ lepšie definovať, vie sa správne opýtať a pracovať s traumatickými udalosťami.

Celkovo kľúčom k riešeniu je psychologická pomoc, či už človek definuje svoj problém, ktorý spúšťa fyzické príznaky alebo aj keď ho nevie pomenovať. Chce to čas a trpezlivosť sám so sebou, láskavosť k sebe. Dôležitá je aj zmena životného štýlu, redukovanie pracovného tempa, viac odpočinku, kvalitný spánok aspoň 8 hodín, trávenie času v prírode, detox od sociálnych sietí, kvalitnejšia strava a pohyb, šport pomáha aj fyzicky, ale aj psychicky vyplavovaním endorfínov. Zdieľanie s priateľmi a čas trávený s nimi pomáha k celkovému zlepšeniu.

Farmakologická liečba je v rukách všeobecného lekára alebo psychiatra. Do zastabilizovania stavu som musela pristúpiť s pacientom občas k ľahkým antidepresívam, doladiť liečbu môže psychiater. Pacienti cítia niekedy veľkú hanbu a aj strach z liekov, boja sa závislosti a podobne. Závislosť na tieto lieky nevzniká ak sa jedná o antidepresíva, závislosť vzniká na anxiolytikách- lieky proti úzkosti, ktoré jednorazovo vedia uvoľniť napätie, ale po 3 týždňoch na nich vzniká závislosť, respektíve aj keď si ich človek dáva pravidelne že raz do týždňa, vzniká na nich psychická závislosť. K takýmto liekom patrí napríklad neurol, xanax, diazepam, frontin, oxazepam, frontin, …. Možno tieto názvy poznáte, preto Vás chcem upozorniť na nebezpečenstvo závislosti, ktorá keď už je, človek častokrát aby sa jej zbavil, musí podstúpiť liečbu na psychiatrii, aby si odvykol.

Preto liečbu nechávajte na lekára, avšak niektorí všeobecní lekári predpisujú bohužiaľ aj tieto návykové látky, lebo majú síce dobrý efekt, ale nie sú bezpečné. Preto sa menej bojte antidepresív ako anxiolytík. Antidepresíva začnú účinkovať väčšinou po 3 týždňoch, vtedy sa môže prechodne použiť aj anxiolytikum, ale potom sa anxiolytikum vysádza. Avšak vždy pacientovi vždy radím viacej sa zameriavať na psychoterapiu so psychológom, ktorá je dlhodobým riešením, nielen prekrývaním symptómov liekmi.

Na Slovensku atestácia z psychosomatiky nie je možná, v Českej republike sú popredu, od roku 2013 sa dá urobiť si atestáciu z psychosomatiky.

Ak sa Vám to náhodou v živote stalo, šírte prosím osvetu niekomu kto sa trápi a už pobehal veľa vyšetrení, povedzte mu svoj príbeh. Je dôležité zdieľať si skúsenosti, pretože pacient sa cíti v tom sám, keď nepozná niekoho komu sa stalo niečo podobné. Odhoďte hanbu a pomôžte takto svojmu známemu. Mala som pacientky, ktoré mi povedali, že v minulosti prešli niečím takým, respektíve hneď mi to bolo jasné, keď som videla hrúbku zdravotnej dokumentácie a že mali negatívne výsledky. Ale dokázali to prekonať a už ich telesné príznaky nemýlia, vyriešili psychické problémy pomocou odborníka a už sa telo ozýva len keď sa skutočne niečo kazí.

Ak sa Vám toto ešte nestalo, tak náhodou ak sa to stane v budúcnosti a viacerí lekári Vám povedia, že asi to bude psychosomatika, tak sa prosím na lekárov nehnevajte. Nechceme veci bagatelizovať, veľmi sa bojíme zanedbania. Ale ak už túto hypotézu vyslovíme, je to s cieľom nasmerovania pacienta, nie aby sme ho zosmiešnili. Spomeňte si na tento článok a skúste sa viac dostať do svojej duše, čo v poslednej dobe zlé zažila? Čo Vás stresovalo a aké emócie ste museli potlačiť? Bol to smútok, hnev, frustrácia, vyhorenie alebo niečo iné? Zdôverte sa svojmu lekárovi alebo si u mňa môžete zajednať online konzultáciu, kde spolu tieto veci preberieme a aj vaše doterajšie výsledky vyšetrení, či je ešte niečo, čo sa môže vyšetriť alebo už je všetko dorobené. Buďte k sebe láskaví a trpezliví.

V ďalších článkoch Vám prinesiem témy z mojej ordinácie, reálne príbehy a životné osudy (anonymne), ktoré spustili psychosomatické ochorenie.