Keď doktor potrebuje doktora alebo Ako som bojovala s výškovou chorobou

Výšková choroba vzniká v dôsledku nízkého tlaku vzduchu a nízkeho parciálneho tlaku kyslíka. Problém je ak človek zdolá vysoké nadmorské výšky veľmi rýchlo, ak ide z normálnej nadmorskej výšky ako je na Slovensku do hôr.

Prejavy výškovej choroby

Príznaky nastupujú medzi 6-24 hodinami a môžu sa objaviť po dosiahnutí nadmorskej výšky nad 3000 m.n.m. Dľa kníh sa prejavujú pocitmi ako po opici- po nadmernom príjme alkoholu- bolesť hlavy, nevoľnosť, závrat, únava, strata chuti do jedla. Ťažšie stavy sa prejavujú dyspnoe- dýchavičnosťou a zmätenosťou, stratou koordinácie. Stav môže vyeskalovať do opuchu mozgu alebo opuchu pľúc.
Telo si vie zvyknúť na zmenu nadmorskej výšky a postupne sa adaptovať.

Zaujímavosťou je, že práve športovci a vytrénovaní ľudia môžu horšie znášať výškovú chorobu, preože majú viac svalov a spotrebujú viac kyslíka.
Výškovú chorobu znášajú lepšie fajčiari a dokonca aj starší ľudia- toto bolo tak aj na našom výlete, mladá baba, ktorá denne fajčila 20 cigariet nemala skoro žiadne príznaky a aj dvaja starší manželia, ktorí mali 70 rokov, boli sice športovci, ale nepociťovali skoro žiadne príznaky.

Výškovú chorobu môžete dostať při výletoch do Nepálu, Tibetu, pri výstupe na Mt,. Eeverest alebo Kilimanjaro. My sme výškovú chorobu dostali v Peru pri jazere Titticaca s nadmorskou výškou 3821 m.n.m. a potom v Cuscu pri Machu Picchu 3399 m.n.m. už nám bolo dobre. Základom je vyvíjať, čo najmenšiu fyzickú aktivitu a šetriť sa, aby si telo vzniklo na nové podmienky. Ak však pôjdete tak, že priletíte rovno do vysokej nadmorskej výšky a na ďalší deň sa vydáte na niekoľkohodinový náročný trek, zarábate si na pekný prúser. Zároveň je telo unavené, že prejde lietadlom niekoľko časových pásiem.

Dehydratácia spôsobuje rýchlejší a horší nástup výškovej choroby, pretože vo vyššej nadmorskej výške viac dýchamie, frekvencia dychu je rýchlejšia a vydychujeme viacej vodných pár. Preto by sme mali vypiť až cez 3 litre tekutín a viac. Zároveň vo vyšších nadmořských výškách je suchší vzduch. Ja som to tiež cítila, lebo som mala úplne vysušený nos. Vo vyšších nadmořských výškách by sme sa mali vyhýbať alkoholu, kdeže je to ďalšia záťaž pre organizmus a alkohol viaže na seba vodu.

Z telesných príznakov pozorujeme plytšie dýchanie, únava a zrýchlený tep srdca. V norme je dýchanie zhruba 16 dychov za minútu a tep srdca by mal byť okolo 72/min, spodná hranica je 50/min a horná hranica je 90/min. Dokonca keď si so sebou zoberiete oxymeter– malý prístroj na meranie okysličenia kyslína, ktorý sa dáva na prst. Normálne saturácia kyslíka v krvi je od 93%-100%, vo vyšších nadmořských výškách môže klesať.

Výšková choroba ako som ju prežívala ja

Som všeobecná lekárka a veľakrát sme sa v pohotovosti postarali o ľudí, ktorí zvracali, mali bolesť hlavy, cítili slabosť. Nepredpokladala som, že na dovolenke, na ktorej budem budem s cestovnou kanceláriou budem potrebovať nejakú odbornú pomoc. Myslela som si, že výšková choroba sa týka ľudí, ktorí chodia na osemtisícovky a podávajú tam výkony. My sme boli len tri tisíc metrov nad morom.

Ešte v Arequipe sme chodili po meste, trošku som cítila závrate pri chôdzi, ale chodili sme pomaly, jedli
sme a užívali si výhľady na katedrálu, nad ktorú vyčnieva sopka. Čo som urobila asi chybu bolo, že som
pila málo tekutín. Respektíve pila som, ale nie dostatočne, pretože som stále nechcela chodiť na wc keďže
celý deň sme sa presúvali a vždy sme sa na wc museli čakať celá skupinka.

Čo som sa snažila piť je čaj z listov koky, pretože sa odporúča na výškovú chorobu a lepšiu adaptáciu tela. Veľmi nám nechutil, ale čítala som to všade v sprievodcoch a ponúkali ho aj na hoteloch.

Ďalší deň sme sa presúvali k jazeru Titticaca. Presúvali sme sa horami, kde najvyšší bod mal 4528 m.n.m.
ako na obrázku. Videli sme nádherné scenérie hôr, voľne žijúce alpaky, dedinky s miestnymi oblečenými
vo farebných šatách, ktorí vyrábajú výrobky z alpačej vlny.

Cítila som sa relatívne dobre, dorazili sme k jazeru, išli rýchločlnom priamo do dediniek na vode, ktoré plávajú na trsoch trávy. Žijú tam rodiny a komunity a navštevujú sa člnmi. Výklad o živote na vode a ako prežijú v zime som ešte počúvala s nadšením a necítila som nič, iba miernu únavu.

Už ako sme išli späť k autobusu a na ubytovanie som pociťovala slabosť a závraty. Stav sa rýchlo
zhoršoval stačila cesta autobusom a než som prišla na hotelovú izbu bola som k.o. Ľahla som si a už sa
ani nepohla. V ten večer mal byť folklórny večer súborov tancujúcich staré tance z okolia jazera Titticaca.
Ako folkloristka som sa na to veľmi tešila, ale nemohla som ani vstať z postele.

Celý stav pripomínal niečo ako migrénu, keď potrebujete ticho, tmu a zakryť sa pod perinu. Cítila som
zimu, nevládala som sa však napiť, bála som sa, že budem zvracať. Čo je horšie ako u migrény bolo to, že
vedomie bolo narušené. Môj manžel išiel vyhľadať pomoc a ja som strácala pojem o čase, ako dlho
niekde bol. Ak vybehol niekam len nachvíľu, tak sa mi to zdalo ako večnosť, ak bol niekde dlhšie, zdalo
sa mi to, že prišiel za 5 minút. Zároveň človek chcel od únavy spať a nedalo sa, bol to taký polospánok
plný ako keby snov.

Išiel za našou sprievodkyňou, pretože som ho prosila, aby som mohla ísť na nejakú miestu kliniku alebo
do nemocnice na infúziu, aby sa mi polepšilo. Aj som si presne predstavoval, čo by mi tam asi dali,
glukóza, hydrocortison, magnézium, degan proti zvracaniu. Bolo mi aj jedno, koľko by sme tam zaplatili,
bolo mi tak zle, žeby som zaplatila aj viac dolárov a potom by som si to buď nechala preplatiť na poistení
do zahraničia, ktoré si hradím alebo aj z vlastného vrecka. V tej chvíli doktor potreboval doktora,
nevedela som si pomôcť sama a hlavne nemala som lieky tohto druhu u seba.
Na moje počudovanie sprievodkyňa len mávla plecami, že to sa musí vydržať. A že mala skupinu, v ktorej
jedna pani nemohla pokračovať ďalej a ostala na hoteli. Pokračovať sme mali do Bolívie do LaPaz a
potom sa vrátiť znovu do Peru. Bála som sa, že ostanem na hoteli tri dni ležať.

Potom manžel skúsil zájsť do lekárne, vysvetlil lekárničke problém pomocou prekladača, keďže drvivá
väčšina ľudí z Južnej Ameriky rozpráva po španielsky a nie po anglicky. Dala mu nejaké tablety pre
turistov na výškovú chorobu.
Keď mi to manžel priniesol, bola som trochu skeptická, pretože to boli nejaké bylinky a som si vravela, že
asi mi to pomôže iba trochu. Volalo sa o AltiVital. Ale bola som rada, že mi aspoň niečo priniesol. Ako som mala úplne prázdny žalúdok, za 15 minút sa mi rozjasnilo vedomie a hlava prestala tak ukrutne bolieť a mohla som otvoriťoči. Pomaly som sa posadila a cítila som sa oveľa lepšie. Bola som veľmi hladná, ešte mi bolo trochu nevoľno, ale hlad bol veľký.

AltiVital obsahuje bylinky na nevoľnosť, všetko sú to skôr lokálne bylinky z Peru, ďalej tiež listy koky, užívajú sa dve tablety každých 8 hodín.

Manžel objednal polievku- zeleninový vývar, ktorý už bol síce studený, ale tak mi pomohol a tak veľmi
mi chutil. Nesmela som to prehnať, aby sa mi náhodou nevrátila nevoľnosť. Napila som sa vody a
konečne som zaspala. Na druhý deň som sa zobudila ešte trochu unavená, ale bola som schopná
vykonávať bežné činnosti a aj sa naraňajkovať. Pár ľuďom z našej skupinky potom ráno, doobeda a
poobede prišlo tiež nevoľno, išli si tiež kúpiť tieto lieky a dole na recepcii sme išli inhalovať kyslík z
kyslíkovej bomby, mala to len trošku účinok na zlepšenie.

Postupne sa telo adaptovalo na túto nadmorskú výšku, ale viacerí sme cítili zadýchanie sa aj do menšieho
kopca pri kráčaní. Preto keď sme prišli do Cusca, kde sme išli na vrchol výletu Machu Picchu už sme boli všetci adaptovaní a necítili sme žiadnu únavu. Tak sme si naplno užívali zvyšok výletu.

Ak cestujete, nezabúdajte na cestovné poistenie, môže sa stať úraz alebo hocičo, čo ani nepredpokladáte. Ďalej si so sebou noste dobrú lekárničku. Ja som Vám spísala e-book zadarmo- lekárnička na cesty, čo si so sebou všetko nosím ja.